Komorný Hrádok - zámok a osada rovnakého názvu sú oddávna späté s Chocerady. S tým, že si svoje postavenie obe časti vymenili – Chocerady ako súčasť niekdajšieho hrádeckého panstva a súčasný Komorný Hrádok ako miestna časť v správe obce.
Predchodcom Komorného Hrádku bol hrad, ktorý nižšie na skalnej ostrožni nad ľavým brehom rieky Sázavy založili pravdepodobne páni z Dubé okolo roku 1300. Za vlády Václava IV. sa Hrádku zmocnili lúpeživí rytieri Ján a Mikuláš Zoulovej. Po dobytí hradu kráľovským vojskom bol hrad rozborený a zničený. Roku 1412 vznikol nový hrad zvaný Veselé, ktorý stojí už na mieste terajšieho zámku. Odvtedy patrili už celé Chocerady k panstvu a s ním boli natrvalo spojené ich ďalšie osudy.
Svoje terajšie meno Komorný Hrádek získal hrad v roku 1525, kedy sa stal majetkom Jaroslava zo Šelmberka, najvyššieho komory českého kráľovstva. Z toho roku pochádza aj most cez rieku, ktorý slúžil starej zemskej ceste z Prahy cez Říčany smerom na Divišov, Humpolec a ďalej na Moravu. Ďalší držitelia, Valdštejnovci, prestavali hrad v 16. storočí na reprezentatívny renesančný zámok av 18. storočí potom prešiel ešte barokovými úpravami. Spojitosť s Chocerady najlepšie vystihuje zoznam objektov, ktoré patrili k panstvu: kniežacia tehelňa, most, dvor Obora so sýpkou a zvieracia obora, panský mlyn, kniežacia vinopalňa - dnešný hotel Ostende, sokolovňa - pôvodný zájazdný kniežací hostinec, stará škola - pôvodne tiež rybník na návsi. S menom Komorný Hrádok je spojený aj vznik kaplnky 14 sv. pomocníkov a stopy, najmä Valdštejnovcov, nesie aj choceradský kostol Nanebovzatia Panny Márie.
Ako rodové sídlo slúžil zámok až do roku 1945, po vojne bol posledným majiteľom, nemeckému rodu Khevenhüller-Metsch, zabavený a prevzala ho Armáda ČSR. Pod rôznymi názvami tu potom fungovalo výcvikové a školiace stredisko. Aj v súčasnej dobe zámok využíva ministerstvo obrany ako školiace a spoločenské centrum s názvom Agentúra plánovania a rozvoja ľudských zdrojov a nie je prístupný verejnosti. Iba raz ročne, v rámci Dní európskeho dedičstva, organizuje centrum deň otvorených dverí spojený s rôznymi sprievodnými akciami.
Zámocké interiéry stoja za zhliadnutie hlavne vďaka bohatej barokovej štukovej výzdobe a nástenným a stropným maľbám. Nie je bez zaujímavosti, že toto všetko bolo poškodené necitlivými zásahmi pri úpravách priestorov pre potreby armády a až od 90. rokov minulého storočia sa postupne najcennejšie interiéry navrátili pod rukami reštaurátorov do pôvodnej podoby. Veľkým počinom bola tiež obnova veže v roku 2000 (zničená požiarom v roku 1900) a rekonštrukcia a znovuvysvätenie zámockej kaplnky v roku 2012 pražským arcibiskupom Dominikom Dukom.