Vyšehrad je historické hradisko, hrad a pevnosť v Prahe, na skale nad pravým brehom rieky Vltavy na južnom okraji historického mesta, v štvrti Vyšehrad. Na Vyšehradskom cintoríne so Slavínom pri kostole sv. Petra a Pavla sú pochované významné české osobnosti, nachádza sa tu aj najstaršia pražská rotunda sv. Martina. Dnes parkovo upravený a verejne prístupný areál je od roku 1962 národnou kultúrnou pamiatkou.
K Vyšehradu sa viaže množstvo povestí z počiatkov českých dejín, založil ho vraj bájny knieža Krok. Skutočný vznik kniežacieho hradiska je kladený do druhej polovice 10. storočia. Koncom 11. storočia tu sídlil prvý český kráľ Vroclav II., ktorý zriadil Visegrádsku kapitulu. Fakticky sa Vyšehrad stal súčasťou Prahy za Karola IV., ktorý ho prestaval a napojil na opevnenie novozaloženého Nového Mesta. Roku 1420 hrad vypálili husiti, v polovici 17. storočia bol v rámci rozširovania opevnenia mesta prestavaný na barokovú pevnosť. Od 15. do 19. storočia bol Vyšehrad s podhradím samosprávnym mestom, do roku 1848 podriadeným vyšehradskej kapitule a pripojeným k Prahe roku 1883. V tom istom čase došlo k zriadeniu národného pohrebiska ak úpravám Vyšehradu do dnešnej podoby. Roku 1904 bol vyšehradskou skalou prerazený tunel, ktorý otvoril pravobrežnú komunikáciu Prahy s južným okolím.