Staroměstský orloj  

Gotické hodiny, ktoré merajú čas aj postavenie nebeských telies...

Staromestský orloj vznikol v roku 1410 a radí sa tak k najstarším prístrojom svojho druhu v Európe. Cez zložité historické peripetie sa do dnešných dní zachoval ako unikátne svedectvo stredovekého technického umu aj jedinečné umelecké dielo, ktoré v sebe navrstvilo umelecké etapy od stredoveku po 20. storočie. Účelom orloja bolo merať čas ak tomu zobrazovať postavenie nebeských telies v rámci Ptolemaiovej slnečnej sústavy, pri ktorej je pozoruhodné, že sa v strede kompozície nenachádza Slnko, ale Zem. Zostava ciferníkov zachytáva východ aj západ slnka, pohyb mesiaca, približný kalendárny čas aj postavenie Slnka vo zverokruhu.

Pointou zvonenia orloja je defilé apoštolov, ktorí sa každú hodinu objavujú v okienkoch nad ciferníkmi. Protiváhou nádeje, ktorú prítomnosť svätcov vyvoláva, sú postavy po stranách orloja: boháč, ktorý trasie svojím mešcom, marnivec, ktorý sa pozerá v zrkadle, či mrazivá postava kostlivca, ktorý počas defilé apoštolov trasie hodinami a pripomína tak dočasnosť a márnosť všetkého. V dolnom rade postranných sôch nájdeme postavy filozofa, ktorý skúma tajomstvo sveta, hvezdára, študujúceho nekonečnú oblohu, a kronikára, ktorý vzdoruje plynutiu času tým, že všetko podstatné zapisuje do svojej kroniky. Vedľa svetských postáv tu nájdeme aj monumentálnu sochu archanjela Michaela, ktorý je opäť zdrojom nádeje a viery. Kamenosochárska výzdoba orloja vznikla prevažne v 15. storočí. Prekrásna kalendárna doska je dielom Jozefa Mánesa z roku 1865. Postavy apoštolov museli byť znovu vytvorené po požiari radnice v máji roku 1945.