Rozhľadňa sa nachádza cca 300m od vlakovej zastávky Praha-Radotín a asi 150m od zastávky pražskej MHD Nádražie Radotín. Parkovať je možné v areáli býv. Vindyšove továrne, dnes SBCR (ak je otvorený) alebo na neďalekom parkovisku v ulici Na Betonce (pri miestnom sídlisku).
Jedna zo šiestich kovových rozhľadní sochára Čestmíra Sušky bola inštalovaná blízko vlakovej stanice Praha - Radotín v areáli Ski a Bike Centrum Radotín (predtým Vindyšova továreň) v októbri 2021.
Monument vznikol špeciálne pre SBCR zvarením dvoch vyradených cisterien z Hodonína pôvodne slúžiacich na uchovanie vína. Následne boli do nádoby vyrezané otvory v tvare článku cyklistickej reťaze dlhé 40 cm, vďaka čomu dielo získalo meno cyklorozhľadňa Reťazovka. Otvorenie rozhľadne ponúkajúcej napospol lokálne výhľady prebehlo dňa 21. októbra 2021 pri príležitosti osláv 33 rokov fungovania SBCR.
Za povšimnutie stojí vedľajšia budova SBCR. Pôvodne išlo o objekt Vindyšovej továrne, ktorá tu od roku 1910 vyrábala telocvičné náradie. Jej zakladateľ, Josef Vindyš (1842-1913), bol český strojársky podnikateľ, člen Sokola a majiteľ továrne na výrobu strojného vybavenia krčiem, reštaurácií a pivovarov na Smíchove (založená 1876). Okrem vybavenia výčapov sa jeho firma začala od roku 1881 zameriavať na sériovú výrobu telocvičného náradia a čoskoro sa stala jednou z najväčších svojho druhu v Rakúsko-Uhorsku. V roku 1907 sa Josef Vindyš rozhodol kvôli priestorovým nárokom továreň preniesť do Radotína. Postupne tu vyrástol veľký výrobný areál (dokonca s vlastnou zlievárňou) zamestnávajúci až 200 robotníkov umiestnený pri západnej strane tunajšej železničnej trate, čo uľahčovalo špedíciu výrobkov nielen po Európe, ale aj do USA. V roku 1911 dokonca firma otvorila svoje filiálky vo Vilniuse a Petrohrade.
Po smrti Jozefa Vindyša v roku 1913 prevzal podnik jeho syn Otakar (1884-1949), športovec a český hokejový reprezentant (od roku 2010 člen siene Slávy českého hokeja). Pre veľkú lásku k športu, ako aj z dôvodu poklesu počtu nových odbytísk a obdobia 1. sv. vojny, však vraj podnik zanedbával natoľko, že po niekoľkých rokoch firma skončila v úpadku. V nasledujúcich dekádach objekt továrne skôr chátral. A to až do doby, než sa vedenie rozhodlo o presunutí svojej prevádzky práve do brownfieldu bývalej Vindyšovej továrne.