Zámok Žleby je veľkolepé romantické sídlo rodu Auerspergov, v ktorom sa dodnes nachádzajú rozsiahle zbierky zbraní, luxusného nábytku a originálnych predmetov dennej potreby. Zámok návštevníkom ponúka exkurz do každodenného života šľachty v 19. storočí.

Žleby sú zámok v rovnomennej obci približne sedem kilometrov východne od Čáslavi. Stojí na ostrožne obtekanej meandrom rieky Doubravy v strednej časti dediny. Zámok je od roku 2002 chránený ako národná kultúrna pamiatka.

Hrad Žleby je prvýkrát pripomínaný v roku 1289. Zakladateľmi gotického hradu boli najskôr páni z Lichtenburgu. Jeho budovateľom bol pravdepodobne v 3. štvrtine 13. storočia Henrich z Lichtenburgu, aj keď pôvod hradu je s najväčšou pravdepodobnosťou ešte starší.

Roku 1356 hrad kúpil cisár Svätej ríše rímskej a český kráľ Karol IV. V nasledujúcom období ho zastavoval rôznym nájomcom panského či rytierskeho pôvodu, ktorí sa tu v pomerne rýchlom slede striedali.

Pri obliehaní roku 1427 sa hrad vzdal husitom, ktorí ho z časti poborili a vypálili. Rozsah dnešného zámockého komplexu je nepochybne dielom následnej, neskorej gotickej obnovy a prestavby hradu Jánom z Viezmburka v polovici 15. storočia. Následne boli Žleby jednou z opôr kráľovskej moci Jiřího z Podebrad vo východných Čechách.

V 16. storočí sa tu vystriedalo množstvo záložných držiteľov, z ktorých najvýznamnejší boli Bohdaneckí z Hodkova a Václav Chotouchovský z Nebovid. Za ich držanie došlo asi v 2. polovici 16. storočia k prestavbe starého stredovekého hradu na štvorkrídlový renesančný zámok s arkádovým nádvorím tak, ako sa v jadre zachoval dodnes. V rozjatrenej dobe tridsaťročnej vojny, ktorá nepriala stavebnému podnikaniu, vlastnil zámok Herman Černín či Rudolf Trčka.

Z ďalších majiteľov treba spomenúť aspoň tie najvýznamnejšie, akými boli Kaisersteinovci, Schönfeldovci či Auerspergovci. Za týchto majiteľov bola realizovaná baroková prestavba zámku, pri ktorej boli vybudované v tej dobe módne risality na hlavnom priečelí a náznak čestného dvora. Na západnej strane predzámku bolo vybudované hospodárske stavenie so stajňami na prízemí a byty na poschodí.

Roku 1754 sa Žľaby dostali do majetku starého tirolského rodu Auerspergov, v ktorého rukách zostali až do 20. storočia. Najznámejším majiteľom z tohto rodu bol knieža Vincent Karel Auersperg (*1812 - †1867). Správy svojho rozsiahleho domínia sa mladý knieža ujal v roku 1832, keď mal dvadsať rokov. Roku 1845 Vincenc Karol spojil za svoju manželku princeznú Vilemínu rodenú Colloredo – Mansfeld, ktorá sa stala, spolu so svojím manželom a jeho matkou Gabrielou rodenou Lobkovicou, iniciátorkou romantických úprav zámku. Od roku 1849 bola upravovaná samotná zámocká stavba. Predovšetkým bol zámok opatrený novodobými hradbami s početnými vežami, ktoré mali evokovať vzhľad stredovekého hradu. Inšpiráciu na prestavbu severného priečelia naopak čerpali v alžbetínskej renesancii. Auerspergovia sa pri romantickej prestavbe samozrejme neobmedzili iba na exteriérovú úpravu zámku a jeho okolia, ale rovnako tak premenili aj jeho vzhľad zvnútra. Interiéry vybavili množstvom rôznorodých zbierok zbraní, nábytku, kožených tapiet, obrazov, vitráží, rukopisov, kníh a luxusného riadu. Východné krídlo zámku tzn. dnešný I. prehliadkový okruh slúžil už od konca 19. storočia ako prehliadková trasa pre verejnosť a túto jedinečnú atmosféru si interiéry zámku v nezmenenej podobe zachovali dodnes.

V júli roku 1867 knieža Vincent Karol zomrel a panstvo bolo dočasne spravované ovdovelou kňažnou Vilemínou v prospech najstaršieho maloletého syna a dediča Františka Jozefa Auersperga (*1856 – †1938). Manželka a syn Vincenca Karla myšlienku romantických Žľabov udržali aj dlhú dobu po jeho smrti a venovali sa jej uchovaniu a zdokonaleniu. V roku 1938 dedia Žleby po smrti Františka Jozefa jeho syn Ferdinand (*1887 - †1942), ktorý umiera bezdetný nedlho po otcovi v roku 1942, a zámok Žleby sa dostáva do držania rodiny jeho sestry Marie 8 †1960). Tejto rodine bol zámok Žleby odobraný na základe dekrétu prezidenta republiky č. 12/1945 Zb.