Unikátny a ojedinelý Zámocký rezort Detenice, ktorý sa nachádza v malebnej dedinke Detenice v Českom raji, iba 65km od Prahy medzi Mladou Boleslavou a Jičínom.

Barokový zámok Detenice je ideálnym miestom nielen pre výlet či návštevu, ale aj pre slávnostné či firemné príležitosti. Podľa priania vám zaistíme svadobný obrad vrátane hostiny, akékoľvek firemné akcie (meetingy, školenia, prezentácie, bankety a i.) či narezeninové oslavy, garden party, koncerty, plesy, divadelné predstavenia atď.

Súčasťou zámku je nádherný 4ha Zámocký park.

Podľa povesti vznikli Detenice v mieste, kde knieža Oldřich v polovici 11. storočia pri prechádzke krajom našiel dvoch opustených chlapcov, ktorých sa mu zželelo. Ujal sa ich a zanechal s nimi niekoľko svojich ľudí, aby ich chránili a vychovali. Podľa nájdených detí bola tunajšia osada nazvaná Detenice.
Beneš z Valdštejna a Detenic (1269-1318) prebudoval pôvodnú drevenú pevnosť na gotickú kamennú. V zámku sú dodnes viditeľné zvyšky zámockej veže a ranne gotické pivnice. Beneš Biely podľa povesti sedával Na Viničkách pod kamenitou skalkou, kde tajne čítal husitské knihy, pretože jeho žena bola katolíčka. Kamene z tejto skalky boli v 19. storočí vylámané a prevezené do zámockého parku.

V roku 1503 panstvo kúpili páni Křineckí. Posledným z rodu "Ronovcov" čiže Křineckých bol Jiří Křinecký, ktorý nechal postaviť na zámku vežu s hodinami a gotickú pevnosť prestaval na renesančnú. Jiří Křinecký sa zúčastnil povstania proti Ferdinandu II. Za túto vlastizradu mu po bitke na Bielej hore bolo jeho imanie zabavené a predané v dražbe Albrechtu z Valdštejna. Jiří Křinecký prepadol hrdlom a mal byť popravený na Staromestskom námestí medzi 27 českými pánmi. Podarilo sa mu ale utiecť do Saska, celé svoje imanie nechal zakopať v tajných chodbách pivnici zámku a dúfal, že sa pre toto bohatstvo raz vráti. Doteraz tento poklad nikto neobjavil.

Po smrti Albrechta z Valdštejna (1634) získal panstvo jeho synovec Adam z Valdštejna. Adamov vnuk Oktavián (1670-1717) nechal vystavať morovú sochu sv. Salvatora (1713), sochu pána Márie pri Suchánkoch a sochu Barbory v zámockom parku. Jeho zásluhou vznikla v Deteniciach na návsi socha Jána Nepomuckého a bola postavená zámocká kaplnka. Oktavián z Valdštejna nechal v roku 1673 vystavať v Deteniciach školu.

Z ďalších majiteľov panstva stojí za zmienku gróf Ján Clamm-Gallas (1760), ktorý dal vyrúbať značné množstvo lesov, postavil Nový dvor a zámok nechal prestavať v neskoro barokovom slohu do dnešnej podoby. Na návrší k Oseniciam dal vysádzať vinice (dnes Na Viničkách). Jeho syn Karol nechal Na Viničkách vystavať kúpele pre svoju chorú pani, ktorá však, hoci ju každé ráno do kúpeľa vyprevádzal, zomrela a zanechala mu trojročnú dcérku. Gróf si vzal život a poručník malej Aloisie panstvo predal.

Nový majiteľ Baron Wimmer (1790-1808) zriadil pri hasinskom rybníku pílu (dnes Pilský rybník). Ďalší majiteľ Filip Wessenberk (1808-1866) zrušil väčšinu tunajších rybníkov a tým zbavil krajinu zimnice. V roku 1820 opravil zámok do dnešnej podoby, obnovil zámockú kaplnku a založil dvor Filipíen. Mladý Filip bol veľký cestovateľ. Zo svojich ciest priviezol opičku a malého černouška Táhu, ktorý bol v osenickom kostole pokrstený na meno Henrich a po návrate do svojej vlasti sa stal riaditeľom dievčenskej školy v Káhire. Po smrti Filipa Wessenberka pripadlo panstvo rádu Maltézskych rytierov (1867), ktorého bol členom.

Za rádu Maltézskych rytierov (1866-1903) bola v Oseniciach založená tehelňa (1900), otvorená železničná dráha z Bakova do Kopidlna (1882), opravený pivovar, postavená kaplnka na návsi (1876) av Deteniciach vyrástla nová škola na mieste 1876). Ďalej bol rozšírený zámocký park, kde k rokokovým soškám pribudli ďalšie spolu so zámockou fontánou (dielom Fr. Rouse) ak zámku boli pristavané terasy.

Roku 1903 kúpili Detenice bratia Blochovia, ktorí prestavali dvory, zriadili poľnú dráhu a obec nechali elektrifikovať. Posledným majiteľom panstva v rokoch 1926 – 1945 bol Ing. Emanuel Řehák, ktorý pozýval obyvateľov Detenic na zámok pri dožinkových a iných slávnostiach. V roku 1948 bol Rehákov majetok zoštátnený. V budove zámku bola najskôr zriadená učňovská záhradnícka škola a od roku 1959 pa

k internátna zvláštna škola. Roku 1991 bola zvláštna škola zrušená a premiestnená, zámok bol prázdny a pomaly chátral v majetku okresného úradu Jičín.
V roku 1998 zámok od štátu kúpil pán Pavel Ondráček, ktorý po dva roky vykonával rozsiahlu a šetrnú rekonštrukciu.

V roku 2000 bol zámok znovu sprístupnený verejnosti.