Zámek Slatiňany
Zámok Slatiňany patrí medzi 20 národných kultúrnych pamiatok Pardubického kraja a je najvýznamnejšou budovou mesta Slatiňany v okrese Chrudim. Spolu s priľahlým rozsiahlym parkom a záhradou sa nachádza na západnej strane mesta, od ktorého centra je oddelený tokom Chrudimky.
Slatiňany sú v písomných prameňoch prvýkrát doložené roku 1294 v predikáte prvého známeho majiteľa Františka zo Slatiňan. Ak bol zakladateľom tunajšej osady práve on, je rovnako nejasné ako počiatky tunajšej pevnosti, doložené až v súvislosti s ďalším majiteľom okolitej krajiny Zbynkom zo Slatiňan, až v októbri roku 1371. Drobný statok, ku ktorému patrili iba dve osady na ľavom brehu Chrudim zjavnú prírodnú hranicu državy, sa v spomínanom roku 1371 rozrástol o ďalšie dediny roztrúsené okolo Chrudimi a približne v tejto podobe zostal až do polovice 15. storočia, kedy Slatiňanov po častiach skúpil člen českého panského rodu Vítek z Talmberka, oddaný stou . Za Talmberkovcov bola roku 1469 slatiňanská tvrz obsadená a zničená vojskami kráľovho úhlavného politického nepriateľa Zdeňka Konopišťského zo Šternberka.
V sedemdesiatych rokoch 15. storočia prešiel slatiňanský statok do majetku rytiera Žigmunda Šárovce zo Šárova, ktorého syn Václav sa vydal na cestu lúpežného rytiera. Z neďalekého hradu Rabštejnku prepadal bohatých kupcov aj okolité drobné šľachtica, ktoré podľa žaloby, s ktorou ho pred zemský súd pohnal v roku 1522 sám kráľ Ľudovít Jagelovský, mnohokrát neoprávnene väznil aj na Slatiňanoch. Ešte skôr, ako za svoje početné zločiny skončil pod mečom kata na pražskom Pohorelci, stačil predať Slatiňanov bohatému mestu Chrudimi. V roku 1547 sa však prevažne protestantská chrudimská mestská rada odhodlala pripojiť k protihabsburskému odboju, za čo bolo mesto po víťazstve cisárskej armády prísne potrestané. Chrudim stratila okrem výsad a privilégií všetky svoje statky, ktoré kráľ Ferdinand I. obratom predal svojmu spojencovi a jednému z najbohatších českých šľachticov Jánovi „Bohatému“ z Pernštejna. Pernštejn okamžite predal spojený slatiňanský a rabštejnský statok menšiemu hajtmanovi chrudimského kraja rytierovi Heřmanovi Lhotskému zo Zásmuk, po ktorom sa v rýchlom slede medzi majiteľmi vystriedali maloletí dedičia, rytier Jindřich Franek. Ďalšia zmena nastala v roku 1575, kedy oba diely zakúpil za 19 500 kop miešašských grošov pisár menších dosiek krajinských rytier Bohuslav Mazanec z Frymburka.
Bohuslav Mazanec bol v roku 1558 povýšený aj so svojou rodinou medzi erbových mešťanov s predikátom z Frymburka a tri roky potom do rytierskeho stavu. Na svojom novom panstve sa rozhodol vystavať nový zámok, ku ktorému prizval priamo cisárskeho staviteľa Ulrica Aostallise de Sala, avšak navrhnutý štvorkrídlový zámok zostal z dôvodu nedostatku financií aj striedanie majiteľov nenaplnený. Na zámockej fasáde bola sgrafita, mohutná lunetová podstrešná rímsa, dekoratívne riešené strešné vikiere a najmä pôsobivý stupňovitý štít s rímsami, pilastrami a kamennými čučkami, jednoznačne pripomínajúce riešenie dekorácií na fasáde a atike zámku v Litomyšli. Litomyšl pripomínala aj plechová hodinová veža nad východným krídlom.
V rokoch 2017-2020 prešla veľká časť zámockého areálu náročnou rekonštrukciou.
