Pomerne dobre čitateľné zvyšky hrádku, ktorého meno aj účel však stále zostávajú zahalené tajomstvom, ležia na plochom vrchu skalnaté ostrožny vybiehajúce smerom k Býčej skale, ktorá je odtiaľ približne 0.5 km severným smerom. Hrádok je pomerne vzdialený od okolitých dedín, najbližšie má k necelým 2 km južne vzdialeným Babiciam, po ktorých má aj svoje dnešné meno. Miesto hrádku je v podstate z dvoch strán zovreté žľabom zvaným Vaječník a z druhej strany Krstským údolím, ktorým vedie cesta z Adamova do Krstina. Hrádok zaujal dostatočne plochý koniec ostrožne, ktorý je dvojdielny a je viac než pravdepodobné, že pri stavbe boli využité oba tieto diely. Predná má rozmery približne 15 x 40 m, zadná potom asi 20 x 7 m a je oproti prednému o niečo málo nižšia. Zrejme boli od seba oddelené plytkou priekopou v zúženom krčku medzi nimi, dnes sa dá určiť, že bol široký asi 8 m. Zadný diel nenesie žiadne stopy po zástavbe, napriek tomu sa v severnom konci rysuje veľmi nepatrný pravouhlý náznak priehlbiny, o jednej rozoznateľnej strane asi 10 m. Na severnom okraji tohto dielu je sotva znateľná hrádza z kameňov, snáď patriaca k pôvodnému ohradeniu. Ďalší viditeľný pruh kameňov tvoriacich hrádzu je vidieť na menšom terénnom stupni niekoľko metrov pod krčkom deliacim oba diely, a to na severovýchode. Prvý diel je naopak veľmi dobre čitateľný. Na jeho čele stálo vežovité stavanie, s rozmermi asi 5 x 4 m. Z neho sa dodnes zachoval veľmi výrazný reliéf, ktorý tvorí prevažne rozosuté kamenné murivo, rovnako ako ostatná zástavba murované pravdepodobne s použitím hlineného spojiva. Juhozápadne od neho je zrejmá rohová časť ohrady, pod ktorou sa rysuje hradený priehradok, ktorým viedla prístupová cesta. Tá do hrádku vstupovala pravdepodobne až takmer v polovici prvého dielu, na jeho juhozápadnom strane. Bránu chránila druhá vežovitá stavba, stojaca nad ňou, s rozmermi asi 6 x 6 m.