Burg Hardegg
Hardegg (slovensky Hardek) je hrad v okrese Hollabrunn v Dolnom Rakúsku. Vypína sa vysoko nad údolím rieky Dyje a dominuje rovnomennému mestu, ktoré vyrástlo v jeho podhradí.
Prvá písomná zmienka o hrade sa objavuje v roku 1145 v listine Alžbety von Schleunz, kde je ako svedok darovania uvedený Otto z Hardeggu, v tom čase však išlo len o malú pevnosť. Prvými majiteľmi bola grófka z Plainu a Hardeka (Plain und Hardegg); po vymretí tohto rodu potom tunajší tovar držali rôzni majitelia, ktorí hrad postupne rozširovali, až patril medzi najväčších v krajine. Bola vystavaná veža, palác a kaplnka. Po smrti bezdetného ríšskeho grófa Michaela z Hardeggu, grófa z Magdeburgu, prešiel Hardegg v roku 1499 do držania Habsburgovcov, ktorí ho ďalej odovzdali dedičom magdeburským, bratom Prüschenkom, slobodným pánom zo Stettenbergu, dedičným čašníkom, dedičným čašníkom potom začali pozývať ríšskymi grófmi z Hardeg und im Marchland.
V roku 1501 kúpil Oldřich z Hardeggu od bratov Albrechta, Jiřího a Karla Minsterberských, kniežat minsterberských a olešníckych, za sedemdesiat tisíc rýnskych zlatých Kladské grófstvo as tým súčasne aj titul gróf kladský (Graf von Glatz); v roku 1515 sa stal ich švagrom, keď sa oženil s ich najmladšou sestrou Sidoniou. V roku 1502 dostali Heinrich a Sigmund právo raziť v Kladsku strieborné mince.
V polovici 17. storočia zmenil hrad opäť vlastníkmi a prešiel nakoniec do držania rodu Khevenhüller-Metsch. Od tejto doby, po skončení tridsaťročnej vojny, nebol obývaný a očividne chátral; býval tu iba správca. Po ničivom požiari mesta Hardeku v roku 1764 si jeho obyvatelia smeli rozoberať kameň a drevo z hradu na obnovu svojich domov.
Až okolo roku 1900 začal knieža Ján Karol z Khevenhülleru (známy aj ako spolubojovník mexického cisára Maximiliána proti jednotkám zákonnej mexickej vlády) s rekonštrukciou hardeckého hradu. Rodinnú kryptu navrhol Carl Gangolf Kayser, ktorý bol v rokoch 1864 – 1867 Maximiliánovým dvorným architektom. Na Maxmiliánovu počesť zriadil na hrade múzeum.
V 20. storočí hrad ako dedičstvo prešiel na rod Pilati z Thassula na Daxbergu, ktorému patrí spoločne s hradom Riegersburg doteraz.