Zamek Książ
Książ (nemecky Fürstenstein) je najväčší zámok Dolného Sliezska a po Malborku a Kráľovskom hrade v Krakove tretie najväčšie historické sídlo v Poľsku. Nachádza sa na severnom okraji mesta Valbrich, ležiaceho v Dolnosliezskom vojvodstve asi 25 kilometrov severne od českých hraníc.
Bol vybudovaný pôvodne ako hrad na strmom skalnatom ostrohu v nadmorskej výške 395 metrov. Patrí k hlavným turistickým atrakciám kraja. Zámocký areál, ktorý okrem samotného sídla zahŕňa množstvo ďalších objektov, ako sú hospodárske budovy, koniarne, obranné múry a brány, park s pavilónom a zrúcaniny hradu Starý Książ, je zapísaný na zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok Poľska.
Podľa legendy postavil rytier Frederyk, zvaný Funkenstein, na tomto mieste hrad v roku 933 z príkazu cisára Henricha I. Ptáčníka. Pôvodné opevnenie bolo zničené českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v roku 1263.
Písomná zmienka uvádza, že svidnícko-javorské knieža Boleslav I. Surový v rokoch 1288–1292 postavil hrad s názvom Książ (alebo Fürstenstein) na ochranu obchodnej cesty z Čiech do Sliezska a z dôvodu obrany pred ďalšími nájazdmi z Čiech. V opevňovaní hradu pokračoval aj jeho vnuk Boleslav II. Malý, ktorý bol stúpencom poľského kráľa Kazimíra III. Veľkého. Po vymretí zakladajúcej dynastie Piastovcov hrad mnohokrát zmenil majiteľa. Boleslav II. zomrel v roku 1368 bez dediča a celé jeho kniežatstvo pripadlo ako léno Kráľovstvu českému, spravovala ich však vrátane hradu Książ jeho vdova Anežka až do svojej smrti v roku 1392. Potom hrad pripadol českému kráľovi Václavovi IV. V rokoch 1428 až 1429 dobyli Książ českí husiti. Od roku 1463 patril hrad českému kráľovi Jiřímu z Poděbrad, nároky naňho si však robil aj uhorský kráľ Matej Korvín. Neskôr ho dlho – v rokoch 1509 – 1941 – vlastnil rod Hochbergovcov. Po prestavbách vzniknutý zámok prešiel veľkou rekonštrukciou v deväťdesiatych rokoch 18. storočia a potom v rokoch 1908-1923.
V roku 1941 bol celý objekt rodu Hochbergom skonfiškovaný v prospech Tretej ríše, prestavaný av rokoch 1943–1945 využívaný ako sídlo gestapa. Údajne si zámok obľúbil nacistický pohlavár Heinrich Himmler a eventuálne sa mal stať sídlom samotného Adolfa Hitlera. Pod zámkom sa ukrývajú dlhé podzemné chodby a dodnes sa špekuluje o ukrytej jantárovej komnate z ruského Petrohradu. Po druhej svetovej vojne obsadila zámok Červená armáda a značne ho zdevastovala. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia, v období Poľskej ľudovej republiky, prešiel zámok kompletnou rekonštrukciou a odvtedy ponúka návštevníkom prehliadky interiéru a okolia.
