Kláštor Bzovík  

Bzovík je pôvodne benediktínsky (neskôr premonštrátsky) kláštor prestavaný na pevnosť (hrad), neďaleko obce Bzovík v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji.

Kláštor v Bzovíku vznikol v prvej polovici 12. storočia. Pôvodne išlo o benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi sv. Štefanovi. Za jeho zakladateľa je považovaný príslušník rodu Hunt-Poznanov, knieža Lampert.

Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova s ​​rajským dvorom a krížovou chodbou, bol jednou zo slovenských najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia často stával terčom útokov; viackrát objekt vyhorel, načo bol opravený a postupom času čiastočne prestavaný.

Do centra pozornosti sa kláštor dostal po bitke pri Moháči. Jeho majiteľom bol v uvedenom období jeden z oligarchov stredného Slovenska, Žigmund Balaša – príslušník rodu Balašov, ktorý neskôr neslávne preslávil nielen v majetkových sporoch medzi šľachtou, ale najmä bezohľadnou krutosťou voči poddaným. Žigmund vyhnal z kláštora rehoľníkov a hneď nato (v roku 1530) začal kláštor prestavovať na kaštieľ obohnaný mohutným opevnením. Múry dostali mohutné strieľne a vnútorné ochodze. K nim bola pristavaná z vnútornej strany obydlia pre vojakov a hospodárske budovy. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty.

Aj ďalšie osudy objektu boli pestré. V roku 1620 hrad vyhorel, koncom 17. storočia sa opäť vrátil do majetku cirkvi. V roku 1678 ho dobyli povstalci Imricha Tökölyho.

Ďalšie obdobie už spelo k jeho zániku. Po krátkom vlastníctve rádu jezuitov a ostrihomského arcibiskupa začal objekt začiatkom 19. storočia pustnúť. Poslednú ranu v procese chátrania mu uštedrili boje počas druhej svetovej vojny aj následné ničenie miestnymi obyvateľmi.