Kastro Acrocorinth  

Starobylý hrad na 575 m vysokej skale. Na úpätí kopca je staroveký Korint. Jeho obvodové múry majú celkovú dĺžku približne 3000 metrov, čo z neho robí najväčšiu pevnosť na Peloponéze a jednu z najvýznamnejších v regióne, strategicky umiestnenú pri vstupe do Morey.

Akrokorint je typickým príkladom hradnej architektúry budovanej v po sebe idúcich fázach, pretože bol opevnenou pevnosťou starovekého i stredovekého Korintu. Tri po sebe idúce obranné múry vedú cez rovnaký počet brán do vnútrozemia s rozlohou 240 000 metrov štvorcových, kde stále prežívajú ruiny budov všetkých čias. Dvojposchodová pevnosť a ohrada postavená Frankami na juhozápadnej strane hradu bola upravená za osmanskej nadvlády.

Prvá fáza v histórii hradieb sa datuje do 7.-6. storočia pred naším letopočtom, čo bola doba prosperity mesta Korintu. Ďalšia dôležitá fáza sa datuje do 4. alebo prvej polovice 3. storočia; v roku 146 pred nl boli hradby zničené rímskym Luciusom Mummiom. Predpokladá sa, že Justinian vykonával opravy v 6. storočí a značné úsilie o opevnenie bolo vynaložené v strednom byzantskom období (8.-12. storočie).

Keď hrad v roku 1210 dobyli Frankovia, rozhodol sa jeho obranca Leo Sgouros radšej spáchať samovraždu skokom z hradieb na koni, než aby sa vzdal. V priebehu nasledujúcich storočí vykonali Frankovia i Paleológovia početné opravy a vylepšenia, a to v čase, keď sa mesto Korint zdanlivo presťahovalo do hradu. Práce vykonávali aj osmanskí dobyvatelia (1458-1823) a Benátčania, ktorí počas druhej benátskej okupácie (1687-1715) spevnili časti hradieb.

V interiéri hradu sa stále nachádzajú ruiny Afroditinho chrámu (5.-4. storočie pred n. l.), prameň Áno Peirini, niekoľko kresťanských kostolov, byzantská podzemná cisterna, mešity, fontány atď.