Zámok Peleș je novorenesančný kaštieľ v rumunských Karpatoch, neďaleko mesta Sinaia.
Iniciátorom stavby bol rumunský kráľ Karol I., ktorý sa počas návštevy v roku 1866 zamiloval do tunajšej horskej scenérie a rozhodol sa nechať vystavať letné sídlo a poľovnícky kaštieľ v bavorskom štýle. Vo svojej pôvodnej podobe, ktorá bola dielom nemeckého architekta Johanna Schultza a umeleckého stolára Martina Stöhra, bol jednoposchodovým horským kaštieľom v štýle nemeckej neorenesancie. Výstavba prebiehala v rokoch 1873 až 1883, slávnostné otvorenie sa konalo 7. októbra 1883. Už roku 1894 sa ale kráľ Carol I. rozhodol k prestavbe a rozšíreniu zámku, aby lepšie vyhovoval svojej reprezentatívnej funkcii. Zároveň nechal postaviť rôzne hospodárske budovy a taktiež rezidenciu pre mladého nástupníka trónu, svojho synovca Ferdinanda I., a jeho manželku Máriu. Francúzsky architekt André Lecomte du Noüy, ktorý pre kráľovskú rodinu pracoval a bol s ňou v priateľských vzťahoch (sám mal na zámku vlastnú izbu), im odporučil svojho mladého spolupracovníka Karla Zdeňka Límana. Blízko zámku nechal kráľ vybudovať aj elektráreň, takže sa Peleș stal prvým zámkom na svete plne zásobeným vlastnou elektrinou. Išlo tiež o prvý európsky zámok s ústredným kúrením.
Na zámku je sto izieb a takmer 800 vitrážových okien. Stavebné práce viedol architekt Carl Franz Benisch, rodák z Krnova. Neskôr, v rokoch 1893 až 1914, zámok dokončoval práve Karel Zdeněk Líman. Ten navrhol veže, vrátane hlavnej centrálnej veže, ktorá je vysoká 66 metrov. Líman tiež dohliadal na stavbu neďalekého zámku Pelișor (1889–1903, budúce sídlo kráľa Ferdinanda I. a rumunskej kráľovnej Márie).
Cena stavby bola v čase vzniku 16 miliónov rumunských lei v zlate, čo by v súčasnosti zodpovedalo približne 120 miliónom amerických dolárov.
Roku 1893 sa na zámku narodil budúci rumunský kráľ Karol II. Po nútenej abdikácii kráľa Michala I. v roku 1947 komunistický režim zabavil všetok kráľovský majetok, vrátane panstva Peleș. Zámok bol na krátku dobu otvorený verejnosti, potom slúžil aj ako miesto na rekreáciu osobností rumunského kultúrneho života av roku 1953 tu bolo zriadené múzeum.
V roku 1975 nechal komunistický diktátor Nicolae Ceaușescu zámok uzavrieť pre verejnosť a potom bol prístupný iba pre neho a režimových prominentov, avšak sám ho veľmi nenavštevoval, pretože sa mu vraj nepáčil.
Po zvrhnutí komunistického režimu v roku 1989 boli Peleş a Pelişor obnovené ako pamiatky a sprístupnené verejnosti. V roku 2006 rumunská vláda oznámila, že chystá reštitúciu a chce zámok vrátiť bývalému kráľovi Michalovi I. Čoskoro začali rokovania medzi bývalým kráľom a rumunskou vládou a doteraz neboli uzavreté.